{"id":72,"date":"2016-01-22T17:48:32","date_gmt":"2016-01-22T16:48:32","guid":{"rendered":"http:\/\/www.clovek.sk\/?p=72"},"modified":"2021-07-31T13:44:21","modified_gmt":"2021-07-31T12:44:21","slug":"obnovitelny-zdroj-energie","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.clovek.sk\/sk_sk\/obnovitelny-zdroj-energie\/","title":{"rendered":"Obnovite\u013en\u00fd zdroj energie"},"content":{"rendered":"\n

(preklad \u010dl\u00e1nku rab\u00edna Jonathana Sacks-a: Renewable Energy (Beshallach 5776)<\/a>)<\/p>\n\n\n\n

Prv\u00fd preklad T\u00f3ry (5 kn\u00edh Moj\u017ei\u0161ov\u00fdch) do in\u00e9ho jazyka – gr\u00e9\u010dtiny \u2013 vznikol pribli\u017ene v druhom storo\u010d\u00ed pred na\u0161\u00edm letopo\u010dtom v Egypte za vl\u00e1dy Ptolemaia II. Pozn\u00e1me ho pod n\u00e1zvom Septuaginta, v hebrej\u010dine Ha\u0161iv’im<\/em>, preto\u017ee ho vytvoril t\u00edm sedemdesiatich u\u010dencov. Talmud v\u0161ak tvrd\u00ed, \u017ee na r\u00f4znych miestach u\u010denci text z\u00e1merne prelo\u017eili nepresne, preto\u017ee verili, \u017ee doslovn\u00fd preklad by bol pre gr\u00e9ckeho \u010ditate\u013ea jednoducho nezrozumite\u013en\u00fd. Jedn\u00fdm z nich bol ver\u0161 \u201eSiedmeho d\u0148a Boh dokon\u010dil svoje dielo, ktor\u00e9 konal\u201c, pre ktor\u00fd prekladatelia zvolili znenie \u201e\u0160iesteho d\u0148a Boh dokon\u010dil.<\/a>\u201c [1]<\/a><\/p>\n\n\n\n

\u010co by pod\u013ea nich Gr\u00e9ci nepochopili? Pre\u010do by mala d\u00e1va\u0165 v\u00e4\u010d\u0161\u00ed zmysel my\u0161lienka, \u017ee Boh stvoril vesm\u00edr v \u0161iestich d\u0148och ne\u017e to, \u017ee tak urobil v siedmich? Vyzer\u00e1 to z\u00e1hadne, hoci odpove\u010f je jednoduch\u00e1. Gr\u00e9ci nedok\u00e1zali pochopi\u0165, ako m\u00f4\u017ee by\u0165 samotn\u00fd siedmy de\u0148 – \u0160abat – s\u00fa\u010das\u0165ou tvorenia sveta. \u010co je tvoriv\u00e9 na odpo\u010dinku? \u010co dosiahneme, ke\u010f ni\u010d ne<\/em>vyr\u00e1bame, ne<\/em>pracujeme, ne<\/em>prich\u00e1dzame s vyn\u00e1lezmi? Akoby to v\u00f4bec ned\u00e1valo zmysel.<\/p>\n\n\n\n

Vlastne m\u00e1me aj nez\u00e1visl\u00e9 svedectv\u00e1 gr\u00e9ckych autorov z tohto obdobia o tom, \u017ee \u0160abat patril k t\u00fdm veciam na \u017eidovstve, ktor\u00fdm sa Gr\u00e9ci vysmievali. Pod\u013ea nich \u017didia ka\u017ed\u00fd siedmy de\u0148 nepracuj\u00fa preto, \u017ee s\u00fa leniv\u00ed. Zjavne nedok\u00e1zali pochopi\u0165 predstavu, \u017ee de\u0148 m\u00f4\u017ee ma\u0165 samostatn\u00fa hodnotu s\u00e1m osebe. Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee kr\u00e1tko na to sa r\u00ed\u0161a Alexandra Ve\u013ek\u00e9ho za\u010dala rozpada\u0165, rovnako ako predt\u00fdm mestsk\u00fd \u0161t\u00e1t v At\u00e9nach, z ktor\u00e9ho vzi\u0161li niektor\u00ed z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch myslite\u013eov a spisovate\u013eov v dejin\u00e1ch. Ako jednotlivcov, tak aj civiliz\u00e1cie m\u00f4\u017ee postihn\u00fa\u0165 vyhorenie. Nastane vtedy, ke\u010f si do programu nezahrniete de\u0148 odpo\u010dinku. Ako povedal Achad ha-Am: Z v\u00e4\u010d\u0161ej miery \u0160abat udr\u017eal pri \u017eivote \u017eidovsk\u00fd n\u00e1rod, ne\u017e \u017eidovsk\u00fd n\u00e1rod udr\u017eal pri \u017eivote \u0160abat. Jeden de\u0148 zo siedmich odpo\u010d\u00edvaj, a nevyhor\u00ed\u0161.<\/p>\n\n\n\n

\u0160abat, s ktor\u00fdm sa stret\u00e1vame po prv\u00fdkr\u00e1t v tohtot\u00fd\u017ed\u0148ovej \u010dasti T\u00f3ry, je jedn\u00fdm z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch in\u0161tit\u00fatov, ak\u00e9 svet kedy poznal. Zmenil sp\u00f4sob, ak\u00fdm svet uva\u017euje o \u010dase. Pred judaizmom \u013eudia merali \u010das bu\u010f pod\u013ea slnka (slne\u010dn\u00fd kalend\u00e1r s 365 d\u0148ami zodpoved\u00e1 ro\u010dn\u00fdm obdobiam) alebo pod\u013ea mesiaca, teda v mesiacoch (anglick\u00e9 slovo \u201emonth\u201c poch\u00e1dza zo slova \u201emoon\u201c) trvaj\u00facich pribli\u017ene tridsa\u0165 dn\u00ed. My\u0161lienka sedemd\u0148ov\u00e9ho t\u00fd\u017ed\u0148a – ktor\u00e9mu v pr\u00edrode ni\u010d nezodpoved\u00e1 \u2013 sa zrodila v T\u00f3re a roz\u0161\u00edrila sa po celom svete cez kres\u0165anstvo a islam. Obe n\u00e1bo\u017eenstv\u00e1 si ju po\u017ei\u010dali z judaizmu, a odl\u00ed\u0161ili jednoducho t\u00fdm, \u017ee t\u00fd\u017ede\u0148 za\u010d\u00ednal v in\u00fd de\u0148. Roky m\u00e1me kv\u00f4li slnku, mesiace kv\u00f4li mesiacu a t\u00fd\u017edne kv\u00f4li \u017didom.<\/p>\n\n\n\n

\u0160abat vytvoril a st\u00e1le vytv\u00e1ra v na\u0161ich \u017eivotoch a v spolo\u010dnosti ako celku priestor, v ktorom sme skuto\u010dne slobodn\u00ed – osloboden\u00ed od pracovn\u00e9ho tlaku; od po\u017eiadaviek bezoh\u013eadn\u00fdch zamestn\u00e1vate\u013eov; od volania konzumnej spolo\u010dnosti, ktor\u00e1 na n\u00e1s nalieha, aby sme \u0161\u0165astie h\u013eadali v nakupovan\u00ed. M\u00e1me slobodu by\u0165 sami sebou v spolo\u010dnosti t\u00fdch, ktor\u00fdch m\u00e1me radi. Tomuto d\u0148u sa akosi podarilo v\u017edy obnovi\u0165 svoj v\u00fdznam v ka\u017edej gener\u00e1cii, a to aj napriek t\u00fdm najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm ekonomick\u00fdm a priemyseln\u00fdm zmen\u00e1m. V Moj\u017ei\u0161ovej dobe predstavoval oslobodenie z fara\u00f3novho otroctva. V dev\u00e4tn\u00e1stom storo\u010d\u00ed a na za\u010diatku dvadsiateho storo\u010dia znamenal oslobodenie od \u0165a\u017ek\u00fdch podmienok v tov\u00e1r\u0148ach, kde sa pracovalo dlh\u00e9 hodiny za n\u00edzky plat. V s\u00fa\u010dasnosti pre n\u00e1s znamen\u00e1 oslobodenie od e-mailov, smartphonov a po\u017eiadavky by\u0165 k dispoz\u00edcii 24\/7.<\/p>\n\n\n\n

T\u00e1to \u010das\u0165 T\u00f3ry n\u00e1m hovor\u00ed, \u017ee dodr\u017eiava\u0165 \u0160abat bolo jedn\u00fdm z prv\u00fdch prik\u00e1zan\u00ed pre Izraelitov pri odchode z Egypta. Ke\u010f sa s\u0165a\u017eovali na nedostatok jedla, Boh im povedal, \u017ee im z neba zo\u0161le mannu, ale v siedmy de\u0148 ju zbiera\u0165 nemali. Namiesto toho dostali dvojit\u00fa porciu v \u0161iesty de\u0148. Preto dodnes m\u00e1me ako spomienku na t\u00fa dobu na \u0160abat dva chleby (hebr. challot).<\/p>\n\n\n\n

\u0160abat nebol bezprecedentn\u00fd len kult\u00farne, ale aj my\u0161lienkovo. Cel\u00e9 dejiny \u013eudia sn\u00edvaj\u00fa o ide\u00e1lnom svete. Tak\u00e9to sny naz\u00fdvame v\u00edzie, ut\u00f3pie, z gr\u00e9\u010dtiny ou<\/em>, \u010do znamen\u00e1 \u201e\u017eiadne\u201c a topos<\/em>, \u010do znamen\u00e1 \u201emiesto\u201c.<\/a>[2]<\/a> Naz\u00fdvaj\u00fa sa tak preto, \u017ee \u017eiadny tak\u00fd sen sa nikdy nesplnil, s jedinou v\u00fdnimkou \u2013 a tou je \u0160abat. \u0160abat predstavuje \u201eut\u00f3piu u\u017e teraz\u201c, preto\u017ee v tento de\u0148 vytv\u00e1rame, dvadsa\u0165p\u00e4\u0165 hod\u00edn v t\u00fd\u017edni, svet bez hierarchie, bez zamestn\u00e1vate\u013eov a zamestnancov, bez kupuj\u00facich a pred\u00e1vaj\u00facich, bez majetkov\u00fdch \u010di mocensk\u00fdch nerovnost\u00ed, bez v\u00fdroby, bez prev\u00e1dzky, bez hluku tov\u00e1rn\u00ed \u010di trhoviska. Je to \u201etich\u00fd bod v pohybuj\u00facom sa svete\u201c, prest\u00e1vka medzi vetami symf\u00f3nie, preru\u0161enie medzi kapitolami na\u0161ich dn\u00ed \u2013 \u010dasov\u00fd ekvivalent roz\u013eahlej krajiny na vidieku, kde c\u00edti\u0165 vietor a po\u010du\u0165 spev vt\u00e1kov. \u0160abat je ut\u00f3pia – nie tak\u00e1, ak\u00e1 bude na konci dej\u00edn, ale sk\u00f4r tak\u00e1, ako si ju nacvi\u010dujeme u\u017e teraz.<\/p>\n\n\n\n

Boh chcel, aby si Izraeliti za\u010dali precvi\u010dova\u0165 sk\u00fa\u0161ku slobody ka\u017ed\u00fd siedmy de\u0148 takmer hne\u010f potom, ako opustili Egypt, preto\u017ee dosiahnu\u0165 skuto\u010dn\u00fa slobodu (sedem dn\u00ed zo siedmich) si vy\u017eaduje \u010das \u2013 st\u00e1ro\u010dia, tis\u00edcro\u010dia. T\u00f3ra pova\u017euje otroctvo za nespr\u00e1vne,<\/a>[3]<\/a> ale nezru\u0161ila ho ihne\u010f, preto\u017ee \u013eudia na to e\u0161te neboli pripraven\u00ed. Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia aj Amerika ho zru\u0161ili a\u017e v dev\u00e4tn\u00e1stom storo\u010d\u00ed, a dokonca ani vtedy nie bez boja. Napriek tomu sa tak\u00fdto v\u00fdsledok stal neodvratn\u00fdm u\u017e vtedy, ke\u010f \u0160abat dal veci do pohybu, preto\u017ee otroci, ktor\u00ed ochutnaj\u00fa slobodu na jeden de\u0148 zo siedmich, sa nakoniec proti re\u0165aziam vzb\u00faria.<\/p>\n\n\n\n

\u013dudsk\u00fd duch potrebuje \u010das na nad\u00fdchnutie a rast. Prv\u00e9 pravidlo \u010dasov\u00e9ho mana\u017ementu je rozli\u0161ova\u0165 medzi z\u00e1le\u017eitos\u0165ami, ktor\u00e9 s\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9<\/em>, a t\u00fdmi, ktor\u00e9 s\u00fa iba naliehav\u00e9<\/em>. Pod tlakom zvykn\u00fa by\u0165 z programu vytl\u00e1\u010dan\u00e9 veci, ktor\u00e9 s\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9, av\u0161ak nie naliehav\u00e9. Tie s\u00fa v\u0161ak zo v\u0161etk\u00e9ho \u010dasto najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie je n\u00e1\u0161 pocit \u0161\u0165astia a zmysel dobre pre\u017e\u00edvan\u00e9ho \u017eivota. Na \u0160abat sa venujeme tomu, \u010do je d\u00f4le\u017eit\u00e9, ale nie naliehav\u00e9: rodine, priate\u013eom, spolo\u010denstvu, pocitu sv\u00e4tosti, modlitb\u00e1m, v ktor\u00fdch \u010fakujeme Bohu za dobr\u00e9 veci v na\u0161om \u017eivote, a \u010d\u00edtaniu T\u00f3ry, kedy si prerozpr\u00e1vame dlh\u00fd a dramatick\u00fd pr\u00edbeh n\u00e1\u0161ho \u013eudu a n\u00e1\u0161ho putovania. Na \u0160abat sl\u00e1vime \u0161alom bajt<\/em> – pokoj, ktor\u00fd pramen\u00ed z l\u00e1sky a pre\u017e\u00edva v dom\u00e1cnosti po\u017eehnanej \u0160echinou, Bo\u017eou pr\u00edtomnos\u0165ou, ktor\u00fa m\u00f4\u017eete takmer c\u00edti\u0165 vo svetle svie\u010dok, vo v\u00edne a \u0161peci\u00e1lnom chlebe. T\u00fato kr\u00e1su nevytvoril Michelangelo ani Leonardo, ale vytv\u00e1ra ju ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s – ostrov pokoja v \u010dase, \u010dasto uprostred nepokojn\u00e9ho mora sveta.<\/p>\n\n\n\n

Raz som sa, spolo\u010dne s dalajl\u00e1mom, z\u00fa\u010dastnil semin\u00e1ra (organizovan\u00e9ho v in\u0161tit\u00fate Elijah Institute) v meste Amritsar, v severnej Indii, posv\u00e4tnom meste sikhov. Po\u010das predn\u00e1\u0161ok sa na publikum s dvetis\u00edc sikhsk\u00fdmi \u0161tudentmi obr\u00e1til jeden zo sikshk\u00fdch vodcov: \u201ePotrebujeme to, \u010do maj\u00fa \u017didia – \u0160abat\u201c. Vyzval publikum, aby si predstavilo jeden de\u0148 t\u00fd\u017edenne venovan\u00fd rodine, domovu a vz\u0165ahom. Videl kr\u00e1su tohto d\u0148a. My m\u00f4\u017eeme za\u017e\u00edva\u0165 jeho realitu.<\/p>\n\n\n\n

Star\u00ed Gr\u00e9ci nevedeli pochopi\u0165, ako m\u00f4\u017ee by\u0165 de\u0148 odpo\u010dinku s\u00fa\u010das\u0165ou tvorenia sveta. A predsa je tomu tak, preto\u017ee bez odpo\u010dinku pre telo, pokoja pre myse\u013e, ticha pre du\u0161u, a bez obnovy vz\u0165ahov, identity a l\u00e1sky, sa nakoniec  tvoriv\u00fd proces oslabuje a odumiera. Postihne ho entropia, princ\u00edp, pod\u013ea ktor\u00e9ho ka\u017ed\u00fd syst\u00e9m v priebehu \u010dasu str\u00e1ca energiu. \u017didovsk\u00fd n\u00e1rod \u010dasom energiu nestratil a zost\u00e1va aj dnes rovnako \u017eivotaschopn\u00fd a kreat\u00edvny. D\u00f4vodom je \u0160abat: najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed zdroj obnovite\u013enej energie pre \u013eudstvo, de\u0148, ktor\u00fd n\u00e1m d\u00e1va silu \u010falej tvori\u0165.<\/p>\n\n\n\n

rab\u00edn Jonathan Sacks<\/p>\n\n\n\n

<\/a>[1]<\/a> Babylonsk\u00fd Talmud, kniha Megillah 9a.<\/p>\n\n\n\n

<\/a>[2]<\/a> Slovo zaviedol Sir Thomas More v roku 1516, ke\u010f ho pou\u017eil ako n\u00e1zov rovnomennej knihy.<\/p>\n\n\n\n

<\/a>[3]<\/a> O nespr\u00e1vnosti otroctva z poh\u013eadu T\u00f3ry pozri d\u00f4le\u017eit\u00fa anal\u00fdzu v knihe  rab\u00edna N. L. Rabinovitcha, Mesillot Bilvavam <\/em>(Maaliyot, 2015), 38-45. Z\u00e1klad argumentu tvor\u00ed poh\u013ead, ktor\u00fd je centr\u00e1lny pre p\u00edsan\u00fa aj \u00fastnu T\u00f3ru, a pre Mi\u0161nu, \u017ee v\u0161etci \u013eudia maj\u00fa rovnak\u00fa ontological d\u00f4stojnos\u0165, ke\u010f\u017ee boli stvoren\u00ed na obraz Bo\u017e\u00ed. I\u0161lo o maxim\u00e1lne odli\u0161n\u00fd poh\u013ead od n\u00e1zorov napr\u00edklad Plat\u00f3na \u010di Aristotela. R. Rabinovitch analyzuje n\u00e1zory mudrcov a Rambama a Meiriho k ver\u0161u \u201eNav\u017edy bud\u00fa va\u0161imi otrokmi\u201c (3. Kniha Moj\u017ei\u0161ova 25:46). Cituje aj z knihy J\u00f3b 31:13-15, \u201eAk som svojmu sluhovi alebo sl\u00fa\u017eke pri spore so mnou odoprel pr\u00e1vo, \u010do urob\u00edm, ke\u010f Boh povstane a ako budem odpoveda\u0165, ke\u010f ma bude sk\u00fama\u0165? Vari ten, \u010do ma v matke utvoril, neutvoril aj jeho? Nie je to ten ist\u00fd, ktor\u00fd n\u00e1s stv\u00e1rnil v lone matky?\u201c<\/p>\n\n\n\n

\n\n\n\n

foto: Flickr, Miwok<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

(preklad \u010dl\u00e1nku rab\u00edna Jonathana Sacks-a: Renewable Energy (Beshallach 5776)) Prv\u00fd preklad T\u00f3ry (5 kn\u00edh Moj\u017ei\u0161ov\u00fdch) do in\u00e9ho jazyka – gr\u00e9\u010dtiny \u2013 vznikol pribli\u017ene v druhom storo\u010d\u00ed pred na\u0161\u00edm letopo\u010dtom v Egypte za vl\u00e1dy Ptolemaia II. Pozn\u00e1me ho pod n\u00e1zvom Septuaginta, v hebrej\u010dine Ha\u0161iv’im, preto\u017ee ho vytvoril t\u00edm sedemdesiatich u\u010dencov. Talmud v\u0161ak tvrd\u00ed, \u017ee na r\u00f4znych… \u010c\u00edta\u0165 viac »Obnovite\u013en\u00fd zdroj energie<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"","neve_meta_content_width":0,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","footnotes":""},"categories":[2],"tags":[],"class_list":["post-72","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-blessings"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.clovek.sk\/sk_sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/72"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.clovek.sk\/sk_sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.clovek.sk\/sk_sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.clovek.sk\/sk_sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.clovek.sk\/sk_sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=72"}],"version-history":[{"count":13,"href":"https:\/\/www.clovek.sk\/sk_sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/72\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":109,"href":"https:\/\/www.clovek.sk\/sk_sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/72\/revisions\/109"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.clovek.sk\/sk_sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=72"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.clovek.sk\/sk_sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=72"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.clovek.sk\/sk_sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=72"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}